Staromestská knižnica v Bratislave

Ondřej Neff: Tma

Dystopický príbeh o desivo rýchlom rozpade civilizácie a spoločenských hodnôt, ktoré považujeme za také stabilné a samozrejmé. V deň, kedy nastala „elektrická smrť“, ľudstvo prichádza o elektrickú energiu, no nevracia sa do 19. storočia parnej energie a viery vo vedu, techniku a pokrok, ale rovno sa prepadá do temného stredoveku, s jeho bezohľadnosťou a rabovaním, kedy víťazí ten krutejší a mocnejší. Podnetom pre napísanie knihy bola vojna v bývalej Juhoslávii – 1. vydanie vyšlo v roku 1998, no ho autor nepovažoval za najvydarenejšie, a tak v roku 2007 vychádza 2. prepracované vydanie. Niektorí čitatelia prirovnávajú túto knihu k svetoznámemu Wyndhamovmu titulu Deň trifidov, treba sa však pripraviť, že Tma je oveľa drsnejšia a odohráva sa v českých reáliách. (AZ)

Digitálny minimalizmus. Ako sa sústrediť v rušnom svete

Táto kniha nám umožní nahliadnuť do sveta technológií z hľadiska ich využívania na náš úžitok. Pomôže nám v tom, aby sme využívali rôzne technológie na to, aby nám v našom živote pomáhali. Nesmieme sa nimi nechať ovládnuť a prichádzať o tak drahocenný čas, ktorý môžeme venovať rodine a priateľom. Dozvieme sa, že občas je potrebné dať si digitálny pôst. (AS)

Rhys Bowen: Toskánské dítě

Dcéra Joanna po smrti svojho  otca Huga Langleyho nájde  starú krabičku obsahujúcu medailon sv. Rity, kresbu mladej ženy a nikdy nedoručený list adresovaný Sofii.  Vie, že jej otec bojoval ako letec  a bol zranený v  okupovanom Taliansku počas druhej svetovej vojny. Rozhodne sa preto odísť z Anglicka do malebného Toskánska, konkrétne do osamelej dedinky San Salvatore v horskom údolí a pátrať po minulosti svojho otca. Ubytuje sa v záhradnom domčeku milej, dobrosrdečnej ženy Paoly, od ktorej sa učí variť tradičné toskánske jedlá. Vypytuje sa obyvateľov na raneného letca a na Sofiu. Pri tej príležitosti má možnosť  pozorovať  mentalitu ľudí a život v dedinke. Spoznáva aj Sofiinho syna Renza, ktorého vychoval miestny boháč Cosimo. Joanna objaví dávne tajomstvá a nájde aj samu seba. Príbeh je vyskladaný z príbehu otca a zároveň zo zážitkov jeho dcéry v súčasnosti.(MP)

Tony Judt: Zapomenuté 20. století

V zbierke 23 esejí varuje britský historik, spisovateľ a politický komentátor pred pokušením chápať 20. storočie ako vek politických extrémov a tragických chýb, z ktorých sme sa našťastie už vymanili. Konštatuje, že neexistuje žiadny šťastný príbeh o pokroku a že optimizmus a viera v demokraciu, ktoré zavládli po konci studenej vojny, nemajú opodstatnenie.
"Historici pracujú v odbore pamäti. A už dlho je naším povolaním kritizovať a opravovať  oficiálnu a verejnú pamäť, ktorá musí sledovať vlastné ciele" – hovorí v jednej z esejí, ktoré majú podnázov Osobnosti, udalosti, idey.
Je pozoruhodné, čo dokázal z osudov osobností od Arthura Köstlera cez Alberta Camusa, Hannah Arendtovú či Henryho Kissingera po pápeža Jána Pavla alebo behu udalostí od pádu Francúzska v roku 1940 po problémy súčasného Belgicka vyťažiť. Môžeme s argumentáciou autora súhlasiť alebo protestovať, jeho zámer je nespochybniteľný: „Ak máme vykonať niečo dobré v tomto storočí, musíme najprv povedať pravdu o tom starom". (EHa)